Asistencia ukrajinským odídencom v podobe rôznorodej pomoci v Janoškovom dome
Ubytovacie zariadenie Východného dištriktu, Janoškov dom, v blízkosti Liptovského Hrádku, patrilo k základným pilierom pomoci od začiatku vojnového konfliktu. Východný dištrikt okamžite zareagoval na potreby odídencov z Ukrajiny a poskytoval rôznorodú pomoc od logistiky, transportu, vybavovania ubytovania a pod. prakticky dvadsaťštyri hodín denne. Ubytovacie zariadenie Janoškov dom bolo a je vyťažené od prvých dní vojnového konfliktu. Odídenci prišli na Slovensko do neznámeho prostredia s mnohými obavami o svoju budúcnosť. V Janoškovom dome našli prvotnú pomoc a prijatie. Vzhľadom na to, že žiadna pomoc by nefungovala bez spoľahlivých pracovníkov, sa Východný dištrikt uchádzal o podporu Svetového luteránskeho zväzu v podobe projektu zameraného na rozšírenie kapacít cirkvi v oblasti ľudských zdrojov, teda o podporu činnosti koordinátorov na rôznych úrovniach práce s odídencami z Ukrajiny v Janoškovom dome. Svetový luteránsky zväz podporil žiadosť Východného dištriktu a poskytol príspevok pre koordinátorov práce v Janoškovom dome vo výške 10 965 eur.
Tento projekt a samotná činnosť koordinátorov významne napomohla odídencom z Ukrajiny znovu získať zázemie, ktoré na Ukrajine stratili. Zaradenie do našej spoločnosti a zamestnanie im umožnilo preklenúť prvotný finančný nedostatok. Postupné zoznámenie a integrácia do života cirkevného zboru mnohým z nich odkryla a predstavila novú dimenziu vzťahov. Svoj príchod do Janoškovho domu opisuje jeden z odídencov, Alexander Buryak: „Našťastie miesto, kde nás prijali, bol penzión Evanjelickej cirkvi v Liptovskom Hrádku – Janoškov dom. Úžasná pozornosť, ktorej sa nám utečencom dostalo, starostlivosť a nezištnosť, s ktorou sme sa stretli, nás veľmi hlboko ohromili a dojali. Ani sme si nevedeli predstaviť, s akou angažovanosťou a záujmom nás prijali úplne cudzí ľudia, ktorí nás videli prvýkrát. Máme zabezpečené všetko potrebné, ubytovanie a stravu zdarma. Pomáhali nám aj pri následnej legalizácii na miestnych úradoch, prihlasovaní do práce, posielaní detí do škôl a s mnohými ďalšími vecami až do najmenších detailov, s ktorými sa tu v neznámom prostredí stretávame. Mnoho ľudí s nami súcití v našej situácii a pomáhajú nám. Všetkým patrí obrovská srdečná vďaka, osobitne by som chcel spomenúť Michala a Annu, Janu, Ivana, Ľubicu,… Z celého srdca ďakujeme.“