Ubytovanie

Do 12. 4. 2022 sme mali v našom Cirkevnom zbore v Párnici ubytovaných spolu 12 ľudí z Ukrajiny – 10 dospelých žien a 2 deti – (dvojročné dievčatko a štvorročný autistický chlapček). 12. apríla jedna žena odišla do Bratislavy. Mohli by sme povedať, že sú to dve rodiny: švagriné, ich mamy a deti a na druhej strane svatky so sestrou a dcérou.
Rodina s autistickým chlapčekom sa veľmi túžila vrátiť na Ukrajinu, keďže si dieťa nevedelo zvyknúť v cudzom prostredí. Aj napriek úsiliu zo strany rodiny na Ukrajine a tiež nášmu dohováraniu 26. apríla odišli 3 ženy a jedno dieťa naspäť do Ukrajiny. Ženy, ktoré u nás boli a sú – pochádzajú z rôznych miest – Vinica, Charkov, Gorodivka, Vasylivka, Žitomir, Kyjev.
Týmto sestrám sa spočiatku pomohlo oblečením, potravinami, ktoré s láskou priniesli a darovali ľudia z nášho i z okolitých cirkevných zborov. Teraz im kupujeme potraviny, komunikujeme potrebné veci s úradmi. Sestry sú veľmi šikovné, varia si samé, o priestory ktoré využívajú sa vzorne starajú, upratujú. Mnohokrát z toho čo uvarili priniesli aj nám na faru – boršč, koláče a iné jedlá.
V našom cirkevnom zbore sa veľmi radi zapájajú a vždy sa tešia na stretnutia žien, ktoré máme pri Božom slove, rozhovoroch a rôznom tvorení – štrikovanie, háčkovanie, vyrábanie veľkonočných ozdôb. Mnohé veci učili aj ukrajinské ženy nás.
V čase pôstu, počas pašiových Služieb Božích, mali naši utečenci k dispozícii aj pašiové texty v ukrajinskom resp. ruskom jazyku a vždy jeden z textov čítala aj sestra Svetlana.
1. nedeľa po Veľkej Noci bola vlastne Veľkonočnou nedeľou pre pravoslávnych veriacich a aj na týchto Službách Božích Svetlana čítala epištolu v svojom jazyku. Taktiež ma s láskou poprosili, keďže nemohli byť so svojimi blízkymi o požehnanie ich chleba -„veľkonočnej pasky“, začo boli nesmierne dojaté a šťastné a po Službách Božích pozvali aj celé cirkevné zhromaždenie do zborového domu na koláč a „pasku“, ktorú upiekli v dostatočnom množstve pre všetkých. Ďakujeme za každú pomoc, ktorá nám je ako cirkevnému zboru poskytnutá.
Mgr. Viera Šimová Šoltés, námestná farárka (CZ Párnica) 

Cirkevný zbor ECAV Batizovce a Gerlachov má k dispozícii 3 ubytovacie zariadenia: zborový dom Milosť v Batizovciach; zborový dom Svornosť Gerlachov a byt v škole v Gerlachove. Od začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine sme poskytli krátkodobé ubytovanie pre viac ako 50 utečencov, ktorí sa zdržali v našich zariadeniach 2-30 nocí. Boli to ľudia, ktorí mali kontakty v zahraničí a putovali ďalej do západnej Európy. V súčasnej dobe sa počet ubytovaných u nás ustálil na 40 ubytovaných. Je medzi nimi 15 detí vo veku od 3-17 rokov, 9 seniorov a ostatné sú ženy-matky v produktívnom veku. Naša pomoc v prvých dňoch konfliktu pozostávala predovšetkým s poskytnutím nocľahu, teplej stravy, ale aj voľnočasových aktivít. Veľmi v tejto službe boli nápomocní dobrovoľníci z cirkevného zboru, ktorí sa modlili, ale aj varili, piekli, upratovali, prali, sprevádzali našich hostí, spolu s nimi športovali, aby aspoň na chvíľu mohli zabudnúť na traumy, ktoré zažili doma. Druhá fáza pomoci vyžaduje dlhodobú pomoc pre tých, ktorí ostali v našich zariadeniach. Táto práca si vyžadovala veľa času a námahy pri vybavovaní dokladov na cudzineckej polícii, na úrade práce, zdravotnej poisťovni, zabezpečovaní škôl pre deti, lekárske prehliadky, hľadanie práce – do konca apríla sa nám podarilo nájsť prácu pre 11 žien, jazykové kurzy. Toto bol čas, kedy sa mohli ukázať mnohé talenty, ktorými nás Pán Boh požehnal. Sila lásky, ktorou umocňoval naše snaženie sa pretavilo do mnohých zázračných udalostí, ktoré si zaslúžia vyjadrenie vďaky Bohu, ktorý mocne koná aj cez túto službu blízkym. Mnohí ľudia sa zapojili do pomoci. Pomohli finančne, materiálne, ale aj svojimi profesiami a darmi lásky. V tejto pomoci za vytvorila sieť aktívnych pomocníkov od dobrovoľníkov, učiteľov, lekárky, riaditeľky školy, starostov a mnoho, mnoho členov cirkevného zboru, bez ktorých by sa pomoc nepodarilo zrealizovať. Prostredníctvom svojich možností pomohol aj brat, ktorý zabezpečil výpočtovú techniku pre deti v školách, v súčasnej dobe prebieha oprava budovy na zvýšenie ubytovacích kapacít v našom zbore. Vidíme a vnímame aj dôvody, kvôli ktorým tu ostávajú naši hostia. Cítia prijatie, lásku a bezpečie. Dôverujú nám a to im pomáha prekonávať neistoty života, ktorými prechádzajú. Dokonca sa začlenili aj do nášho zborového života. Deti sa stali súčasťou dorastových a mládežníckych stretnutí. Dospelí prichádzajú na Služby Božie, kde sa im slovo Božie prekladá do ukrajinčiny. Mali sme spolu Večer modlitieb a chvál, kde nám poslúžili svedectvami zo svojho života.
V spolupráci s americkým misionárom, ktorý pôsobil na Ukrajine, ale z dôvodu vojnového konfliktu našiel útočisko na Slovensku, sme pripravil Veľkonočné služby Božie pre utečencov z Ukrajiny, ktoré sme zakončili spoločnou večerou, na ktorej boli jedlá z ukrajinskej kuchyne. Bol to požehnaný čas, kedy sme mohli konečne uzrieť radosť a pokoj, ktorý po dlhej dobe zavládol aj v ich srdciach. Ďakujem Pánu Bohu za silu a lásku, ktorou nás obdaroval,. aby sme mohli v praktickej rovine ukázať to, k čomu sme ako kresťania pozývaní. Pánu Bohu patrí chvála a vďaka! A všetkým ochotným srdciam a rukám.

Náš zbor poskytol miesto pre utečencov z Ukrajiny v zborovom dome v Strážach, v apartmáne v meste a jednom rodinnom dome.

Svedectvo zo Stráž

A keby som mal aj dar prorokovať a poznal by som všetky tajomstvá a mal by som všetko poznanie a keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal, no lásku by som nemal, nebol by som ničím. 1K 13,2

Chceme sa v prvom rade poďakovať celému zboru, že bolo možné vytvoriť ubytovacie kapacity pre ľudí, ktorí nie vlastným pričinením museli opustiť svoje domovy. V nedeľu, 6.3. poobede mi zavolal brat farár, že má prísť jedna mamička z dvoma detičkami, niekedy v noci. A hneď do pol hodiny, prišla rodina brata kurátora zo Stráž na vozíku s posteľami, taniermi a mikrovlnkou, a ešte jedna sestra doniesla periny. Všetko sa vyriadilo nachystalo, ale mamička s detičkami neprišla. Nevadí, náš Pán Ježiš si svoje cesty vedie a riadi. Musíme byť povoľní a pokorení pod Jeho vôľou. S Luckou a deťmi sme sa modlili, aby tu prišli ľudia, ktorých chce tu mať On a aby sme mali k nim tú bezvýhradnú Lásku „Agape“. Náš Pán Boh koná ako píše apoštol Pavol: Tomu však, ktorý pôsobením svojej moci v nás a nad to všetko môže urobiť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme (Ef 3,20).

V priebehu týždňa prišla požiadavka z ECAV na umiestnenie hendikepovaných núdznych utečencov z Ukrajiny. A tak sa zo zborového domu v Strážach stal bezbariérový dom pre utečencov z Ukrajiny. Najprv prišli dve rodiny s postihnutými dospelými deťmi. Irena so svojim 35ročným synom Andrejom a Saša s Táňou, ktorí majú 20 ročnú dcérku Annu. Sú to veľmi pokorní ľudia, cez ktorých my prežívame veľkú Božiu milosť. Napriek tomu, že sami to nemali a nemajú v živote ľahké, keďže sa o svoje deti musia starať, prebaľovať im plienky, kŕmiť ich, sprchovať, tlačiť na vozíku, vždy im vidíme úsmev na tvári. Objímajú nás a ďakujú za každý deň. Tlačia sa nám slzy do očí, keď vidíme ich odovzdanosť, veľkú vieru a vďaku. Nemajú v sebe hnev. Irena nám hovorila, že keď prechádzali cez ruské kontroly, tak dávala mladým ruským vojakom telefón do ruky, aby mohli volať svojim mamám do Ruska, že kde sú a čo je s nimi. Keď mali v nedeľu stretnutie s misionárom Scotom, ktorý slúži teraz vo Veľkom Slavkove, videli sme Táňu ako sa úprimne modlí na kolenách za mier a tečú jej slzy, tak plačeme s ňou a ďakujeme nášmu jedinému Pánu Bohu, že sa môžeme „radovať s radujúcimi a plakať s plačúcimi. “Týchto ľudí si sem priviedol náš Pán Ježiš, potrebujú naše modlitby a empatiu. Sú úplne dezorientovaní a nerozumejú, čo sa to stalo. Prišli naozaj o všetko, aj o tie posledné peniaze, čo mali našetrené. Keď sme ich išli rozmeniť, tak nám povedali, že sú to už len papieriky. Hrivny zo dňa na deň stratili hodnotu, a tak Sašovi už len zostalo mávnuť rukou a povedal „čo už“. Tá skutočná hodnota je naozaj len v Kristovi, On už zaplatil. Keď som išiel so Sašom do obchodu, tak sa ma pýtal kde je cvikla a stál pred ňou, a to popri tom inteligentný chlap – inžinier, ktorý opravoval lietadlá, ale teraz je tak psychicky mimo, že si to asi len ťažko dokážeme predstaviť, čo v srdci zažívajú. Je to niečo podobné ako jedna mamička s dvoma deťmi 1,5 a 5rokov staré, ktorých som viezol od hraníc do Štrby. Pýtala sa ma či je tu ticho a či nepočuť bomby. Týždeň sa skrývali v pivnici v Kyjeve. My nevyriešime konflikt na Ukrajine, ale môžeme podať pomocnú ruku tým ľudom, ktorí prídu. Modliť sa za nich, vypočuť ich. Rovnako ako brat v Kristu Jano, ktorý sa skoro každý deň príde porozprávať s nimi a povzbudiť. A ešte jedna rodinka prišla do nášho zboru. 13.3. v nedeľu večer mi zazvonil telefón, či máme ešte miesto pre jednu rodinku s postihnutým 7 ročným synčekom. Tak prišla Ľudmila so Sašom a s ich synčekom Jaroslavom. Modlite sa za nich prosím, ich Jarko iba leží. Vôbec nekomunikuje a je aj slepý. Vidí iba svetlá a tiene. Lucka sa veľa rozpráva s Ľudkou. Je to veľmi pokorná žena, milujúca syna taký aký je, lebo jej ho dal Boh. So Sašom sme si prekladali nejaké slová medzi ukrajinčinou a slovenčinou. Vravel som: „Voda sa pije“, a on či ja pijem vodku, a ja na to že nie. Potom mi Saša povedal krátke svedectvo: „Ani ja nepiť vodku, 10 roky, Isus oslobodil“. Náš Pán Ježiš Kristus búra hranice, či už rečové alebo denominačné(Ukrajinci sú poväčšine pravoslávni). On je jediný Boh, ktorý každého stvorila každého pozná a nedopúšťa viac ako dokážeme zniesť. A keď príde trápenie, je to len na posilnenie našej viery, lebo On je dobrý Boh, a nie je v Ňom žiadnej ľsti. Lukáš a Lucka s deťmi

My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah; a viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život. Lásku sme poznali podľa toho, že ON položil svoj život za nás; aj my máme klásť život za bratov (1J 3,14 – 16)

Informácia z apartmánu

V našom apartmáne máme ubytované tri ženy. Mamu (61) s dvoma dcérami (35 a 36) z oblasti Kyjeva. Už si našli aj prácu v záhradníctve. Sú veľmi vďačné, ale aj roztrasené. Všetko je pre nich veľmi ťažké a náročné. Povedali aj svedectvo, aké to bolo trápenie dostať sa do vagónov, aby mohli vôbec odísť a aká bola cesta veľmi náročná. Plačú hlavne za blízkymi, ktorí museli ostať a veľmi sa trápia v nebezpečnej vojnovej zóne.

Informácia z rodinného domu

Jedna rodina z nášho zboru poskytla rodičovský dom pre ubytovanie 5-tich ľudí z Charkova. Sú to babka, mama s 10 ročným synom a dve kamarátky. Utiekli najskôr na západnú Ukrajinu, ale potom sa rozhodli, že pôjdu ďalej, lebo ani tam nie je všetko pokojné. Otec a brat ostali bojovať. Zatiaľ bolo potrebné veľa vybavovať po úradoch, hlavne ohľadom školskej dochádzky. Intenzívne si hľadajú prácu, aby mohli byť sebestační.

Informácia o finančných daroch a výdajoch

Prijali sme dary v hotovosti a na účet vo výške 675,- Eur. Na službu v zbore bolo vynaložené 262,- Euro a na transparentný účet cirkvi bolo odoslaných 180,- Eur. Ďakujeme každému ochotnému, ktorý akokoľvek pomáha alebo sa ešte len zapojí do služby pre strádajúcich Ukrajincov medzi nami. Kiež nás povzbudí táto služba, aby sme nielen teraz, ale aj neustále: „jedni druhých bremená znášali, a tak naplnili zákon Kristov.“ (Gal 6,2)

Zostavil a spravoval podľa rozhovorov s dobrovoľníkmi v službe Michal Findra

Milí priatelia,
mesiace marec a apríl 2022 boli u nás v MEMC Ichthys veľmi hektické, a to z toho dôvodu, že sme sa rozhodli tak ako mnoho subjektov, organizácií, ale aj jednotlivcov, pomôcť ľuďom, ktorých zasiahla vojna na Ukrajine. Otvorili sme dvere nášho zariadenia tým, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy. Nevedeli sme, čo nás čaká, ani ako to zvládneme, ale s pomocou Božou sme sa rozhodli pomôcť. Po viac ako dvoch mesiacoch môžeme povedať, že aj keď to v niektoré dni bolo veľmi náročné, neľutujeme. Počas mesiaca marec a apríl, prešlo cez naše zariadenie približne 150 ľudí. Uvedená skupina ľudí bola veľmi rozmanitá – niekoľko telesne postihnutých, 28 deti do 15 rokov či 13 mladých ľudia vo veku od 15 do 18 rokov.

Veľká väčšina z nich sa u nás zdržala niekoľko dní a potom pokračovali ďalej do iných miest a krajín. Pri uvedenom počte ľudí evidujeme 1325 prenocovaní. Naša pomoc okrem poskytnutia ubytovania zahŕňala aj poskytnutie celodennej stravy, zabezpečenie transportu (vlak, autobus, lietadlo), zabezpečenie lekárskej starostlivosti, hľadanie trvalejšieho ubytovania, hľadanie zamestnania, pomoc s vybavovaním na úradoch a mnoho iného. Toto všetko sme dokázali vďaka veľkej modlitebnej, finančnej a osobnej pomoci mnohých z vás. Ďakujeme vám za to.

Keďže na konci apríla sa situácia ustálila a upokojila, a na Slovensko prichádza menej ľudí ako v prvé dni po vypuknutí vojny na Ukrajine, rozhodli sme sa v našom zariadení vo veľkej miere vrátiť k našej predchádzajúcej činnosti (zabezpečenie táborov a pobytových podujatí). Chceme však aj naďalej zostať aktívni v pomoci utekajúcim ľuďom. Preto sme v MEMC Ichthys vyčlenili časť z ubytovacej kapacity (cca 15 miest) pre ľudí, ktorí u nás zostali. Kým to budú potrebovať, chceme im poskytovať ubytovanie, obedy či akúkoľvek inú pomoc. Okrem nich poskytujeme externú pomoc a podporu skupine ďalších približne 10 ľudí, ktorí žijú samostatne v podnájme či iných zariadeniach v našom okolí. Počítame s tým a sme pripravení, že táto podpora bude dlhodobá. Ďakujeme, že nás v tom nenechávate samých.

Rozhovor v rozhlase s evanj. farárom Jánom Molčanom
https://slovensko.rtvs.sk/clanky/ludia/289170/rozhovor-s-janom-molcanom